Marian Bogdány, CFO pre strednú a východnú Európu, MARS: najlepšie tímy sú tie genderovo balansované

Představte si, milé akční dámy, že jste se ocitli na masové akci určené ne sice výhradně – čtěte: se zákazem vstupu pro ženy – ale zejména, a taky tak nějak z principu pro chlapy, dejme tomu na výročním kongresu plastikových modelářů. A teď se zkuste vcítit do toho, jak byste si tam připadala, osamocená, mírně ztracená, a zřejmě poněkud nepatřičná…Ale zároveň jedna ze spíkerek, protože chlapi modeláři pochopili, že to jejich lepení plastikového čehokoliv bez podpory jejich žen – zejména co se trpělivosti, a hlavně tolerance týče – prostě nebude fungovat. A teď to překlopme: možná se podobně cítí i všichni chlapi – letos asi tak 5 % z několika tisíc všech lidí, kteří zavítali na 15. ročník největší akce svého druhu v Evropě, Equal Pay Day. Určené zejména, ale nejenom ženám. Takže se snad nebudete pozastavovat a divit nad první otázkou, kterou jsem položil jednomu ze 4 mužů, spíkrů (spíkerek bylo 28) prvního, konferenčního dne této dvoudenní akce Marianu Bogdánymu, finančnímu řediteli MARS pro střední a východní Evropu, se kterým sem měl čest pohovořit.     

Ak dovolíte, skúsime to dať po slovensky, síce máte domicil už cez dve desaťročia v Česku, máte však slovensko-maďarské korene…Ako sa cítite na akcii, kde odhadom 95 % účastníčok sú ženy? Užívate si to, alebo sa cítite ako zástupca menšiny?

Cítim sa dobre, pretože téma je pre mňa dôležitá a  blízka môjmu srdcu, takže som cítil potrebu prísť a podeliť sa o svoje myšlienky. Ale prial by som, si, aby tu bolo viac mužov, väčšie zastúpenie mužov na pódiu aj v obecenstve.

Marian Bogdány v akcii na pódiu Equal Pay Day

Túto otázku rád pokladám všetkým chlapom, s ktorými mám česť hovoriť na tomto podujatí – a aj podľa mňa je nás tu stále málo…: ako my, muži, partneri, bežní chlapi a aj tí vo vysokých pozíciách môžeme pomôcť našim ženám, aby boli lepšie ohodnotené, aby to bolo vyrovnané, aby mali aj príležitosti minimálne také, ako my?  

Vidím to v dvoch rovinách: tá prvá je úloha chlapa ako manžela, otca, partnera, kde dnes sme podľa mňa stále v tom vnímaní akoby zaostalí, že žena musí doma ostať s deťmi a muž musí zabezpečiť rodinu…

…tá „tradičná rodina“ a rodové roly v nej…

…presne tak a myslím si, že dnes napríklad v Nemecku, alebo Škandinávii sú už v tomto progresívnejší a tam je úplne normálna vec, keď otec zostane doma s deťmi. Mám teraz u nás v MARS kolegu, Nemca, mali prvé dieťa, s manželkou zostal doma pol roka, alebo rok a teraz budú mať druhé dieťa a on opäť ostane doma a je to úplne normálne…Prvá a možno najdôležitejšia úloha, ktorú môžu odohrať chlapi, je zmeniť si mindset, nastavenie myslenia, niekto to musí začať a tí druhí, ďalší sa pridajú. A tá druhá rovina je úloha mužov ako manažérov, riaditeľov, ktorí budujú tie svoje tímy, aby mysleli oveľa viac na to, že najlepšie tímy sú genderovo balansované tímy. To už je dnes dokázané výskumami, číslami, že najlepšie, najvýkonnejšie, najefektívnejšie tímy sú tímy zložené s mužov a zo žien. Dnes máme v leadership tímoch málo žien a myslím si, že to je úloha mužov, aby tam dostávali viac žien.

Marian Bogdány v publiku konference 15. ročníku Equal Pay Day

Vo svojom vystúpení ste hovorili o tom, ako robili v americkej armáde výskum, kde zistili, že ani výlučne chlapské, ani ženské tímy nezvládli úlohu dobre, ale keď tvorili vyvážený tím, tak to šlo…

…presne, toto je tá cesta…

Hovoríme spolu na jubilejnom 15. ročníku českého Equal Pay Day, podujatia organizovaného najmä, ale nielen ženami predovšetkým, ale nie výhradne pre ženy… Je to najväčšia akcia svojho druhu v Európe a musím opäť zdôrazniť: je to už 15. ročník…To znamená, že 15 rokov sa gender pay gap v podstate nehýbe, skáče to okolo 15 % hore-dole a nie a nie to vyrovnať…Aký je váš osobný odhad – pretože máte skúsenosť s budovaním a vedením tímov po celej Európe – koľko ešte budeme nielen na Slovensku, Česku, v Európe musieť pracovať na tom, aby sme to dali do stavu, ako sa patrí? Že toto podujatie nebude už o tom, že poďme to meniť, ale máme už nastavený vyvážený status quo a poďme ho nejako udržať…

Dobrá otázka…ale neviem, či budem schopný odpovedať, nie som jasnovidec…(smiech) Čím budeme úprimnejší, a odvážnejší v komunikácii toho, že ten stav stále nie je dobrý, tak tým rýchlejšie sa nám to podarí. Keď budem realista, tak sa obávam, že to nebude krátka doba. Mali by sme preto o tejto téme čo najviac hovoriť a mali by sme byť čo najviac úprimní k sebe a k tým číslam, ktoré sú na stole, aby sme vedeli urobiť nejaký zásadnejší a väčší pokrok. Veď dnes máme inšpiráciu zo škandinávskych krajín, Nemecka, kde už sú na tom lepšie.

Áno, určite sa nám treba učiť od tých lepších…toto je otázka, ktorú pokladám všetkým dámam a je trošku intímnejšia – veď my novinári sa vraj na to, ako zvládajú skĺbiť osobný, rodinný život a kariéru pýtame žien tak nejako predsudkovo, a keby sme sa to pýtali mužov vo vedúcich pozíciách, tak by nás vraj veľmi rýchlo hnali…Tak sa to teraz pýtam vás ako chlapa na top pozícii: ako zvládate bez ujmy na akejkoľvek strane vyvažovať balans osobného a kariérneho života?

Moji rodičia sú ešte z generácie – veľmi to zjednoduším: u nás doma mama robila všetky domáce práce a otec nič…Keď pochádzate z takéhoto prostredia, tak vnímate, že toto je ten „normál“…Takže som rád, že som veľa času trávil v zahraničí, zažil a videl som iné prístupy a dnes si myslím, že ak by žena chcela stíhať všetko, tak nemá šancu. Takže manžel a manželka sa musia podeliť o domácnosť, o deti a dokonca to nemôže byť ani tak vnímané, ako dnes často: aha, vidíš, ja som ti dnes pomohol…Aké pomohol? Veď to sú aj tvoje deti, tvoja domácnosť, tvoja kuchyňa…Myslím, že som ako otec a manžel dosť zapojený a snažíme sa s manželkou o všetko nejako deliť, ja deti ráno vypravím, dám im raňajky, desiatu, zoberiem ich do školy, žena ich zase vyzdvihne, takže sa nejako snažíme si deliť všetko okolo rodiny a domácnosti, aby sme to stíhali. A keď náhodou doma nie je niečo urobené, tak…

…zapojíte obaja všetky sily a dáte to spolu nejako do poriadku… Vrátim sa ešte k vášmu vystúpeniu, ja vždy na tomto v princípe ženskom podujatí intenzívne vnímam, ako ženy prijímajú ako spíkrov chlapov. Či to nie je náhodou tak, že: veď mu chalanovi zaťapkajme za umelecký dojem a snahu…Počas vášho vystúpenia som navnímal, že to bolo inak, že naozaj to, čo ste hovorili, malo pozitívnu odozvu. Témou vášho vystúpenia bolo: Čo musíme zmeniť dnes, aby ženy mohli naplno využiť svoj potenciál? Podľa mňa to stále funguje aj tak, ako u nás doma, keď mi žena povie: vieš čo, keď už máš v ruke tú vŕtačku, bolo by fajn urobiť…potrebujeme teda naše ženy ešte viac zapojiť, aby nám nejako polopatisticky hovorili, čo potrebujú, čo presne máme pre ne urobiť?

Myslím si, že samozrejme v každej rodine musí aj muž aj žena nastaviť hranice: toto je to, čo je pre mňa osobne dôležité, ako o tom dnes hovoril Martin Siebenhandl z Lega: keď sa človek cíti dobre, tak potom je schopný dať to najlepšie zo seba aj tým ostatným, manželke aj deťom…Myslím si, že aj žena aj muž musí vo vzťahu jasne komunikovať svoje hranice a to, čo je pre ňu či neho dôležité a kde sú ochotní urobiť akoby nejakú dohodu. Komunikácia je strašne dôležitá, aby si partneri vymieňali to, čo potrebujú…Jednoduchšie sa to samozrejme povie, ako robí, ale myslím si, že komunikácia je kľúč aj k tomu, aby napríklad manželia boli schopní zladiť dve práce, deti, krúžky, koníčky, priateľov.

Český Equal Pay Day tento rok zapisuje do histórie svoj 15. ročník. Čo by ste k narodeninám zapriali tomuto skvelému podujatiu a aj jeho organizátorkám?

V prvom rade obrovský rešpekt, že toto rozbehli pred tými pätnástimi rokmi a každým rokom je táto konferencia lepšia a lepšia. Prvé prianie: nech v tom pokračujú, pretože to robia dobre a stále lepšie…A pri druhom prianí sa zase vrátim k tomu, čo som hovoril na začiatku: prial by som organizátorkám, aby pre ne bolo jednoduchšie dostávať sem mužov, jednak ako spíkrov, ale aj do obecenstva. Pretože ako som povedal aj na pódiu, myslím si, že u mužov musí nastať tá najväčšia zmena, v ich vnímaní, myslení, aby sa tie veci pohli dopredu.

Určite už vnímame aj zmenu paradigmy a dámy si uvedomili, že bez chlapov to jednoducho nepôjde…Nosnou témou, možno leitmotívom – popri kľúčovom nerovnom odmeňovaní – je na jubilejnom 15. ročníku EPD príležitosť. Čo pre vás osobne toto slovo znamená?

Aj vo svojom vystúpení som spomenul, že dnes tu zazneli zaujímavé čísla, napríklad že len okolo 40 % žien vo veku 20-49 rokov pracuje, to je tá aktívna ženská populácia. Tak o koľko potenciálu a o koľko príležitostí prichádzame, keď nevyužívame talent žien? Je to obrovský potenciál…

…obrovský nevyužitý potenciál, nevyužitá príležitosť…

…áno, nevyužitá príležitosť pre všetky firmy, ktoré sa tejto téme nevenujú, alebo sa jej možno nevenujú ešte tak, ako by sa mali. Myslím si, že všade, kde je v leadership tímoch majorita mužov, prichádzajú o iný pohľad, ženskú energiu. Pretože podľa mňa čím rôznorodejšie tie tímy máme – a tu sa môžeme baviť nielen o ženách a mužoch, ale aj rôznych kultúrach, a rôznych prostrediach z akých ľudia pochádzajú a tak ďalej – ja verím v to, že čím pestrejšie sú tie tímy, tým lepšie riešenia a rozhodnutia vznikajú.

Presne tak, hovoril som s dámami od vás z MARSU, že to máte vo firme pomerne širokospektrálne vyskladané…

…áno, určite, a to nielen keď sa pozrieme na diverzitu mužov a žien ale i na národnosti, kultúry, krajiny a s tým súvisiace kontexty. Ak sa ale vrátime k ženám, konkrétne v MARSE v strednej Európe už máme na seniorských manažérskych pozíciách 45% žien, čo je skvelý výsledok.

Kľúčovo dôležitá otázka, keďže robíme rozhovor pre portál Akční ženy, kde ho budú čítať naše akčné čitateľky: Do akej miery sa vy osobne cítite byť akčným mužom? Ak by ste sa mali ohodnotiť v pomyselnej škále akčnosti dajme tomu od 0 do 10, pričom 0 znamená rezignovaný apatický nihilizmus a 10 úroveň trefne pomenovaná Fedorom Gálom: „Mať vrtuľu v zadnici?“

Dal by som si takých zdravých 7-8, mám rodinu, 9-ročných chlapcov, dvojičky, mám dvojročnú border kóliu, ktorá potrebuje veľa pohybu, chodím do fitka dvakrát za týždeň, mám trénera, takže snažím sa to všetko skombinovať. Pretože mal som obdobie života, kde som možno príliš veľa času trávil prácou a trošku som si uvedomil, že potrebujem sa venovať viac aj rodine a sebe. Takže tých 7-8 akčných bodov asi celkom áno, do toho aj  práca, ktorú robím rád a aj chlapci sú vo veku, keď sú celkom akční…

…a spoznávajú svet a vy ste ten človek, ktorý im ho ukazuje…

…áno a spolu chodíme, objavujeme, je to taký pekný vek, ešte to nie sú tí úplní teenageri, ale už sa s nimi dá všeličo možné zažiť (smiech)

Marian Bogdány s rodinou

Skúsme si to teraz prehodiť: čo by ste sa na mojom mieste spýtali sám seba? A aká bude odpoveď?

Je to ťažké…keby som mohol vrátiť čas, keď sa chlapci narodili, tak ja som si nevzal žiadne voľno…a keď sa pýtam sám seba, či som to mal urobiť inak, tak áno, keby som mohol, vzal by som si pol roka voľna a urobil by som to tak, že by sme boli obidvaja aj s mojou ženou doma s našimi chlapcami.

Tradičná záverečná Míšina klíčová otázka: otázka: Čo vám v poslednej dobe urobilo radosť?

Nedávno sme menili školu pre deti,  je to zásadný krok, mám radosť a zaklopem trikrát na drevo…Chlapci sú strašne spokojní a vyzerá to tak, že to bolo dobré rozhodnutie, som strašne rád, že v novej škole sa im páči a sú oveľa spokojnejší, ako boli predtým.

Za rozhovor srdečne poďakoval Ján Schneider

Foto: archív Mariana Bogdányho, BPWCR

Chcete zažiť jedinečnú atmosféru Equal Pay Day v slovenskom vydaní? Nech sa páči, máte šancu byť pri tom 7. až 9. novembra 2024 v Bratislave. Tešia sa na vás organizátorky podujatia Akčné ženy.